|
Základné údaje o múzeu
Adresa:
Žižkova 14, 810 06 Bratislava
Telefón: 02/54415570
Fax: 02/59207241
Email: mkkn@snm.sk
Web: Múzeum kultúry karpatských Nemcov
Kontakt na pracovisko kompetentné poskytovať informácie v zmysle
zák. č. 211/2000 Zb.z.:
Múzeum kultúry karpatských Nemcov
Žižkova 14, 810 06 Bratislava
Tel.: 02/54415570
Fax: 02/59207241
Email: mkkn@snm.sk
Sídlo múzea:
Žižkova ul. 14, 810 06 Bratislava, pobočka:
Dom stretávania Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, Nitrianske Pravno
Riaditeľ: RNDr. Ondrej
Pöss, CSc.
Pracovníci:
PhDr. Bohuš Klein, CSc.
Mgr. Rastislav Fiľo
Aleš Šilberský
PhDr. Michal Schvarc
Odborné zameranie múzea:
Objekt muzeálnej prezentácie a dokumentácie: Karpatskí Nemci
Najskôr je asi potrebné
vysvetliť pojem „karpatskí Nemci“, ktorý je v určitom rozpore s geografickou
realitou. Do roku 1918 boli Nemci žijúci na Slovensku súčasťou uhorských
Nemcov. Profesor histórie na univerzite v Štajerskom Hradci Reimund Friedrich
Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku, začal v tom
období pre Nemcov žijúcich v hornom Uhorsku používať pomenovanie „karpatskí
Nemci“ na odlíšenie od Nemcov žijúcich v iných častiach karpatského oblúka,
ako napríklad v Sedmohradsku, kde použil termín „sedmohradskí Nemci“.
Po vzniku Československa sa pomenovanie „karpatskí Nemci“ pre Nemcov na
Slovensku a v Zakarpatskej Ukrajine zaužívalo, pretože veľmi jednoznačne
vyjadrilo geografickú odlišnosť od sudetských Nemcov.
Pramenným vedným odborom na muzeálnu prezentáciu dejín karpatských Nemcov
je história karpatských Nemcov. Táto doposiaľ nebola synteticky spracovaná,
a preto aj pri tvorbe prvej expozície sa muselo vychádzať z jestvujúcich
čiastkových prác.
Nemci na Slovensku ako jedna časť uhorských Nemcov doosídlili a často
i osídlili v 12.-14. storočí tri oblasti Slovenska: Bratislavu a okolie,
Hauerland (stredoslovenská oblasť) a Spiš. V diaspore však žili prakticky
vo všetkých mestách. V 16. storočí prišli na Slovensko Habáni, za Jozefa
II. sa doosídlili kolónie pri Sládkovičove a Dunajci, v rokoch 1859- 60
Čermany a nakoniec v roku 1900 Michalok pri Vranove nad Topľou. Samozrejme,
na Slovensko nepretržite prichádzali a usádzali sa početní remeselníci,
obchodníci, duchovní. Spomenuté tri geografické nemecké oblasti predstavujú
aj tri samostatné kultúrne celky s niekoľkými subregiónmi. Odlišnosti
jednotlivých regiónov majú svoj pôvod v dobe osídľovania, v materskej
krajine kolonistov, v prevládajúcich druhoch práce.
Reálne odhady poctu Nemcov na Slovensku v stredoveku sa pohybujú v rozmedzí
200-250 tisíc, čo bola asi štvrtina vtedajšieho počtu obyvateľstva. V
slovenskom prostredí, najmä vplyvom asimilácie a na prelome 19. a 20.
storočia aj maďarizácie, však ich podiel neustále klesal. V roku 1880
to bolo ešte 9,11 %, o desať rokov 9,89 %, v roku 1900 7,65 %, o desať
rokov 9,74 % a v roku 1919 4,87 %. Tento nepriaznivý trend sa v novej
Československej republike zastavil. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 žilo
na Slovensku (bez Zakarpatskej Ukrajiny) 154 821 Nemcov, čo bolo 4,65
% z celkového počtu obyvateľov. Osudy karpatských Nemcov v posledných
50 rokoch boli neľahké. Vyše 90 % z nich muselo po roku 1945 nútene opustiť
Slovensko, temer osemstoročnú vlasť ich predkov. Usadili sa na všetkých
svetadieloch, väčšina z nich našla svoj nový domov v Nemecku a v Rakúsku.
K ich rodnému Slovensku majú zväčša veľmi silný pozitívny citový vzťah,
čo dokazuje rad ich ekonomických a kultúrnych aktivít v prospech novej
Slovenskej republiky či už v cudzine, alebo aj na Slovensku. Nie je vôbec
prehnané tvrdenie, že nové Slovensko má v karpatských Nemcoch v cudzine
významných propagátorov a spojencov.
Ťažká bola aj situácia karpatských Nemcov, ktorí z najrôznejších dôvodov
ostali na Slovensku. Pri prvom povojnovom sčítaní obyvateľstva k 1. marcu
1950 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 5179 občanov, čo bolo asi 0,15
%, v roku 1980 už len 2918, v roku 1991 sa k nemeckej národnosti na Slovensku
prihlásilo 5629 osôb. Cieľavedomá asimilácia a úplne absentujúce nemecké
školstvo, nemožnosť pestovania vlastnej kultúry viedli k situácii, že
nemecká menšina na Slovensku bola koncom 80-tych rokov existenčne úplne
ohrozená.
Slovensko svojou geopolitickou polohou v Európe bolo neustále súčasťou
alebo v kontakte s vyspelými civilizáciami. Pregnantne to dokladá archeologická
veda. V stredoveku kultúru a vzdelanosť Slovenska výrazne ovplyvnilo nemecké
obyvateľstvo, ktoré z viacerých dôvodov, najmä však ekonomických, doosídlilo
alebo osídlilo mnohé oblasti Slovenska. Pri zakladaní miest sa aplikovali
mestské práva vtedajších nemeckých miest, ktoré sa postupne modifikovali
podľa domácich pomerov. Zakladania miest na nemeckom práve sa postupne
v čoraz väčšej miere zúčastňovali aj príslušníci iných národov a domáce
obyvateľstvo. Prostredníctvom nemeckého obyvateľstva sa na Slovensko dostalo
vyspelé gotické staviteľstvo, umenie, umelecké remeslá a spôsob úradovania
v mestách. Okrem roľníkov medzi Nemcami to boli najmä kupci, remeselníci
a baníci, ktorí prispeli k rozvoju domácej výroby a obchodu. Obzvlášť
výrazne sa podieľali na rozvoji remesiel a cechovej výroby. Interetnické
vzťahy domáceho a nemeckého obyvateľstva výrazne prispeli k obohateniu
duchovného a kultúrneho života krajiny. Je nesporné, že nemecké obyvateľstvo
poskytlo rad kultúrnych, vzdelávacích a civilizačných impulzov pre Slovensko,
čo bol významný moment pre jeho integráciu do vtedajšej vyspelej Európy.
Odborné zameranie múzea
Múzeum kultúry karpatských
Nemcov bolo založené 1.1.1997 ako špecializované múzeum SNM. Jeho predchodcom
bolo Oddelenie dejín a kultúry karpatských Nemcov ktoré vývíjalo činnosť
v rámci Historického múzea SNM od 1.8.1994.
Múzeum kultúry karpatských
Nemcov sa zameriava na zhromažďovanie, ochranu, odborné spracovanie a
prezentáciu dokladov hmotnej a duchovnej kultúry karpatských Nemcov. Pri
svojom vzniku MKKN nemalo žiadne zbierky. Intenzívnou akvizičnou činnosťou
počet zbierkových predmetov v roku 2003 dosiaahol 5000 kusov. Zbierky
pokrývajú všetky oblasti života karpatských Nemcov: odevné súčasti, textílie,
domácku a remeselnú výrobu, priemyselné výrobky, umelecké diela, sakrálne
predmety, tlač. MKKN má ucelenejšie kolekcie kameniny z Kremnice, smaltov
z Matejoviec, filigránu zo Spiša a výtvarných diel súčasných autodidaktov.
V zbierkach sú i originály a kópie dokumentov vzťahujúcich sa k dejinám
karpatských Nemcov.
MKKN má svoju expozitúru
v Nitrianskom Pravne v Dome stretávania Karpatskonemeckého spolku, kde
je stála výstava zameraná na dejiny a kultúru Hauerlandu.
Súčasťou MKKN je aj dokumentačné a informačné centrum špecializované na
problematiku dejín a kultúry karpatských Nemcov. Základ tvorí knižnica,
ktorá zahrňuje periodickú a neperiodickú literatúru vydanú na Slovensku
a v zahraničí. V tomto smere je MKKN najkompletnejšie vybavenou inštitúciou
na Slovensku. Knižnicu využívajú študenti a odborní pracovníci zo Slovenska
a aj zo zahraničia.
MKKN vydáva vlastnú
edíciu Acta Carpatho-Germanica. Doteraz vyšlo v tejto edícii 16 zväzkov.
MKKN vydalo niekoľko katalógov k vlastným výstavám, jednu monografiu a
propagačné materiály o dejinách a kultúre karpatských Nemcov.
Vo svojej vedeckovýskumnej
činnosti sa MKKN zameriava na problematiku historického a etnokultúrneho
vývoja karpatských Nemcov. MKKN bolo organizátorom medzinárodnej vedeckej
konferencie Remeslo a jarmok, pracovníci aktívne vystúpili na konferenciách
Svadba na Slovensku, Architektúra menšín na Slovensku, Dokumentácia školstva
na Slovensku, Represie na Slovensku v rokoch 1948-1953, Múzejné výstavníctvo
a na ďalších.
MKKN realizovalo
viaceré výstavy na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Spomenúť
môžeme výstavy Srdcom v srdci Európy, Kremnická kamenina, Odevná kultúra
karpatských Nemcov, Svadba Nemcov na Slovensku, Remeslo Nemcov na Slovensku,
výstavu karpatskonemeckej literatúry. výstavu Architektúra Nemcov na Slovensku,
Slovensko na starých mapách, Čaro starých smaltov, Karpatský spolok, Osobnosti
vedy a techniky na Slovensku, 130 rokov Karpatského spolku.
Expozícia dejín a kultúry karpatských Nemcov
29. júna 1998 boli
múzeá na Slovensku obohatené o novú expozíciu - o expozíciu dejín a kultúry
karpatských Nemcov, ktorá bola sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu
- Múzeu kultúry karpatských Nemcov v Bratislave na Žižkovej ul. č. 14.
Ide nesporne o významnú udalosť v dejinách kultúry na Slovensku, je to
realizácia ústavného práva menšín žijúcich na Slovensku - práva rozvíjať
vlastnú kultúru, zakladať a udržiavať si svoje vzdelávacie a kultúrne
inštitúcie. Pri realistickom pohľade na súčasnosť a minulosť karpatských
Nemcov je práve múzeum veľmi vhodnou inštitúciou umožňujúcou nemeckej
menšine na Slovensku realizovať spomenuté ústavné právo.
Možnosti rozvoja menšinových kultúr na Slovensku v uplynulých desaťročiach
neboli rovnaké pre každú tu žijúcu menšinu. Karpatskí Nemci patrili medzi
tých, ktorí nemali možnosti rozvoja svojej kultúry. K zmene prišlo až
po roku 1989, najmä však po vzniku Slovenskej republiky. K prvým diskusiám
medzi predstaviteľmi karpatských Nemcov a slovenskými múzejníkmi o zriadení
múzea karpatských Nemcov prišlo ešte v roku 1991, avšak vtedy ešte nebola
priaznivá klíma k vytvoreniu tohto pracoviska. Táto sa vytvorila až po
vzniku Slovenkej republiky. Vzhľadom na význam nemeckej kultúry, vedy
a techniky a ich zastúpenia v slovenských múzeách je pochopiteľné, že
v roku 1993 sa objavili viaceré projekty založenia múzea karpatských Nemcov.
Väčšina z nich ale mala principiálny nedostatok: tieto projekty išli mimo
karpatských Nemcov a neopierali sa o ich predstavy o muzeálnej dokumentácii
ich dejín a kultúry. Po viacerých diskusiách sa začal realizovať projekt
vybudovania centrálneho múzea v Bratislave ako zložky Slovenského národného
múzea a jeho expozitúr v regiónoch života karpatských Nemcov (stredné
Slovensko - tzv. Hauerland a Spiš). 1. augusta 1994 vzniklo Oddelenie
dejín a kultúry karpatských Nemcov v rámci Historického múzea Slovenského
národného múzea v Bratislave. K 1. januáru 1997 sa pretvorilo do Múzea
kultúry karpatských Nemcov. Na jeseň roku 1997 sa pracovisko presťahovalo
z provizórnych priestorov na bratislavskom hrade do novozrekonštruovanej
budovy na Žižkovej ul. č. 14 v Bratislave.
Novovzniknuté Múzeum kultúry karpatských Nemcov malo minimálne tie isté
problémy ako väčšina ostatných múzeí na Slovensku, avšak s jednou dimenziou
problémov naviac: nevlastnilo žiadne zbierky. Tento nedostatok sa intenzívnou
akvizičnou činnosťou postupne odstraňoval a ku koncu roka 1998 zbbierkový
fond múzea prevýšil 2.500 spracovaných predmetov autentickej povahy a
počet fotografií prevýšil tisícku. Cesta k týmto predmetom bola neľahká:
mnohé z nich odišli zo Slovenska spolu s ich majiteľmi v rokoch 1945 -
47, tie, ktoré sa ešte nestihli stať zbierkovými a naďalej plnili účelovú
či dekoratívnu funkciu, si majitelia strážia dodnes. To, čo ostalo v uprázdnených
obydliach a hospodárskych budovách, dostalo zväčša nového správcu. Ten
mal dve možnosti prístupu: stal sa nositeľom, čiže uchovávateľom funkcie
daných artefaktov, i keď so stratou kontinuity, alebo predmety zlikvidoval,
čo bývala častejšia alternatíva. Identifikáciu sťažovali navyše i demografické
pohyby v nemeckých oblastiach Slovenska.
Zbierkový fond, ktorého časť tvoria exponáty, sa získaval viacerými formami
akvizície. Základnou, i keď dlhodobou, bol výskum priamo v teréne - tieto
predmety mali jednoznačne identifikovateľnú hodnotu. Značnú časť zbierok
pomohli zadovážiť starožitníci, mnohí z nich s citom pre muzeálne uchovanie
predmetov. Väčšina z nich doposiaľ cielene vykupuje a odkladá predmety
s väzbou na nemecký kultúrny okruh na Slovensku. Nemalú zložku vzácnych
zbierok tvoria tie, ktoré sa získali darom, pričom viacerí darcovia sú
zo zahraničia. Zároveň si treba uvedomiť, že artefakty jedinečnej hodnoty,
výnimočného charakteru, sú zapísané vo fondoch iných múzeí, z týchto je
žiadúce urobiť repliky a kópie.
Cieľavedome sa budovala knižnica, ktorá už dnes predstavuje základnú bázu
pre štúdium odbornej problematiky karpatských Nemcov, a ktorú hojne využívajú
študenti a odborní pracovníci.
Ešte pred otvorením expozície múzeum realizovalo početné výstavy na Slovensku
i v zahraničí. Na týchto sa jednak overila nosnosť materiálu a jednak
sa postupne kryštalizoval pohľad na dejiny a kultúru karpatských Nemcov.
To bolo veľmi dôležité, nakoľko nielenže ide z odborného pohľadu o veľmi
širokú problematiku, ale táto v sebe obsahuje i viaceré veľmi citlivé
miesta, na ktoré sú veľmi rozdielne pohľady.
Múzeum kultúry karpatských Nemcov a jeho expozícia sú lokalizované v Sunyalovej
kúrii na Žižkovej ulici č. 14 v Bratislave. Pôvodne na tejto parcele stál
malý prízemný, jednopriestorový stredoveký dom, ktorý koncom 15. storočia
rozšírili o krytý prejazd do dvora. V 17. storočí pristavali poschodie
a dvorové krídlo. K tejto prestavbe sa viaže aj pomenovanie kúrie vychádzajúce
z mena majiteľa. Baroková prestavba kúrie sa realizovala okolo polovice
18. storočia, pričom prevažnú časť priestorov zaklenuli a dvorovú zástavbu
rozšírili.Od tohto času tu sídlil známy hostinec " K zlatému anjelovi
". V prvej tretine 19. storočia prešiel objekt empírovou prestavbou,
pri ktorej okrem dispozičných úprav dostavali druhé poschodie. Odvtedy
slúžil ako nájomný dom s dlhou pavlačou sprístupňujúcou byty v dvorovom
krídle. Po druhej svetovej vojne objekt chátral, k rekonštrukcii prišlo
až v našej dekáde. Rekonštrukciu kvalitne realizovala firma STAR Žilina.
Do zrekonštruovaného objektu sa Múzeum kultúry karpatských nemcov nasťahovalo
na jeseň 1997. Na expozičné priestory slúži prízemie a 1. poschodie. Na
prízemí sú využité dve miestnosti (z toho jedna chodba) o ploche 66,49
m2, na prvom poschodí taktiež dve miestnosti (rovnako jedna je chodbou)
a ploche 66,97 m2. Ide o pomerne členitý priestor, sčasti zaklenutý viacerými
nikami. Výtvarnú a technickú realizáciu zabezpečila firma D a D Studio
Bratislava pod vedením Ing. Arch. Jozefa Habodásza a Ing. Arch. Juraja
Štecka.
V danom priestore komplexne vystihnúť bohatú vyše 800- ročnú históriu
a kultúru karpatských Nemcov je veľmi zložité. Snahou autorov bolo poukázať
najmä na ťažiskové oblasti dejín a kultúry karpatských Nemcov, niektoré
oblasti sa dali len naznačiť, iné dosiaľ absentujú. Sčasti bola realizácia
limitovaná i tvoriacim sa zbierkovým fondom.
Vstupná časť expozície je venovaná príchodu Nemcov na Slovensko a oblastiam
ich života. Nemci boli pozývaní na Slovensko od dôb prvého uhorského kráľa
Štefana (1000 - 1038), boli to najmä banskí odborníci, remeselníci, obchodníci,
ale aj rytieri a duchovní. Hlavný prúd týchto "hostí" smeroval
na Slovensko v 13. a v 14. storočí po tatárskom vpáde.Reálny odhad počtu
Nemcov v stredovekom Slovensku je 250.000, čo bola asi 1/4 z celkového
počtu obyvateľstva. V dobe husitských a tureckých vojen, asimilácie a
neskôr maďarizácie sa počet Nemcov výrazne znížil, takže od začiatku 19.
storočia do roku 1945 žilo na Slovensku priemerne 150.000 Nemcov. Na vstupnej
mape je znázornená oblasť, z ktorej Nemci prišli na Slovensko ako aj obdobie,
kedy k tomu došlo.
Na túto časť nadväzuje grafické znázornenie oblastí života karpatských
Nemcov. Bola to bratislavská oblasť, so šiestimi (1930) obcami s väčšinou
nemeckého obyvateľstva a s deviatimi obcami s výraznejším zastúpením nemeckej
menšiny. Ďaľšou oblasťou bol Hauerland na strednom Slovensku, ktorého
vznik podnietilo tamojšie bohatstvo rúd drahých kovov. V 14. storočí boli
založené okolo miest (najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna) samostatné
obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu
na tamojšej málo úrodnej pôde. Pomenovanie "Hauerland" sa zaužívalo
po roku 1930, pretože z 24 nemeckých obcí ôsmim končí názov slabikou "hau",
čo znamená vyrúbaním lesa vzniklú čistinu. Treťou významnou oblasťou života
karpatských Nemcov je Spiš, ktorý leží na významnej európskej obchodnej
ceste. Na Hornom Spiši vzniklo ešte v 13. storočí Spoločenstvo spišských
miest s centrami v Kežmarku a Levoči. Na rieke Hnilec leží šesť spišských
banských miest, v údolí Bodvy sú známe nemecké mestá hámorníkov Medzev
a Štós.
Okrem spomenutých troch hlavných oblastí obývaných karpatskými Nemcami
expozícia pokračuje krátkym popisom ďaľších karpatskonemeckých sídiel.
Boli to najskôr Habáni, ktorí na Slovensko prišli ako náboženskí exulanti
v 16. a 17. storočí. Vo Veľkých Levároch vznikla celá Habánska štvrť,
významné osídlenie vzniklo v Sobotišti. Habáni ako zruční remeselníci,
najmä keramikári, žili v mnohých obciach Záhoria, ale aj na Považí. Významné
bolo osídľovanie za vlády Márie Terézie a Jozefa II. V Malých Karpatoch
boli založené nemecké drevorubačské osady, v roku 1786 prišli Nemci do
Sládkovičova a k Dunajcu. Do Čermian a ich okolia v údolí Nitry prišli
Nemci v rokoch 1857 - 58 z oblasti Hannoveru a Oldenburgu. Poslednými
nemeckými kolonistami boli roľníci z Galície, ktorí si v roku 1899 zakúpili
majetky v Michaloku pri Vranove nad Topľou. Títo však mali svoj pôvod
v sudetskej oblasti.
Táto vstupná časť expozície je výtvarne doplnená odliatkom gotického reliéfu
z kostola v Devíne od Alberta Leixnera, maľbami svätcov a patrónov na
dvierkach zo sakristie od neznámeho maliara stredoslovenského okruhu z
polovice 18. storočia a svadobná truhla z horného Spiša z 2. polovice
19. storočia. Architektonickú zložku suplujú veduty významných miest a
stredísk s výraznejším zastúpením nemeckého obyvateľstva, ako ich znázornili
litografi 19. storočia.
Osobitná pozornosť v tejto časti je venovaná baníctvu, ktoré bolo v stredoveku
významným motívom príchodu Nemcov na Slovensko. Na Slovensko prišli banskí
odborníci z Korutánska a Harzu, z českých krajín a Moravy. Títo postupne
založili sedem "dolnouhorských banských miest" v Hauerlande
a "sedem hornouhorských banských miest" na Spiši. Najmä stredoslovenské
banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica boli v čase
ich rozkvetu v 14. až 16. storočí základom peňažného hospodárstva celého
Uhorska. Spoluprácou dvoch podnikateľských rodín - Fuggerovcov z Augsburgu
a Thurzovcov zo Spiša - dosiahlo baníctvo Hauerlandu svoj vrchol. Baníctvo
18. - 20. storočia charakterizujú grafiky a mapy znázorňujúce techniku
razenia a ťažby. Nádoba na rudu, želiezko a rôzne typy baníckych kahancov
v ich vývojovom rade prezentujú pracovnú sféru baníctva. Slávnostnú sféru
a hrdý banícky stav predstavujú súčasti baníckej uniformy zo začiatku
20. storočia a atribúty - fokoše a medená fakľa.
Vyrezávaný polychromovaný betlehem tvorí jemný prechod medzi baníctvom
a cirkevným životom. Pochádza z konca 19. storočia a bol zhotovený v známej
rezbárskej obci Štiavnické Bane. Gotické umenie je naznačené replikami
z oltára Majstra Pavla z Levoče.
Cirkevný život nemeckých kolonistov, ktorí prichádzali na Slovensko ako
kresťania, pokračoval súbežne s intenciami doby. Vďaka reformácii, ku
ktorej sa pripojila v 16. storočí väčšina karpatských Nemcov, sa spojenie
s materskou krajinou stalo opäť tesnejším. Protireformáciou sa však konfesionálna
štruktúra zmenila: Bratislava s okolím bola zmiešaná, Hauerland katolícky
a Spiš bol prevažne evanjelický. Tento stav dokumentujú aj vystavené exponáty.
Najstarším je evanjelická biblia zo začiatku 18. storočia, ďalej sú to
modlitebné knižky a katolícke spevníky vydané na Slovensku pre nemeckých
kresťanov, kazula katolíckeho kňaza z okolia Kremnice, rozličné devocionálne
a liturgické pomôcky evanjelického i katolíckeho obradu. Spolkový cirkevný
život zastupuje vyšívaná a maľovaná zástava spolku bratislavských panien
z roku 1928. Skutočnou dominantou je stallum z prvej tretiny 17. storočia
z obce Sklené pri Handlovej s ranobarokovou rezbárskou výzdobou.
Cechy - prvé záujmové združenia remeselníkov - vznikali na Slovensku od
14. storočia. Členmi boli spočiatku len Nemci. Nemeckí remeselníci priniesli
do našej krajiny nové technologické postupy, nepoznané techniky spracovania
a jemnosť zdobenia. Ťažiskom prezentácie je umelecké stvárnenie v kove:
datované cínové taniere a konvice z 18. - 19. storočia, výrobky bratislavských
a kremnických medikováčov a filigránové spony, retiazky a gombíky v tvarovej
rôznorodosti od známych spišských zlatníkov. Zaujímavé sú predmety sakrálneho
charakteru, strieborný kríž a kalich s datovaním a dedikáciou významného
bratislavského rodu Palugayovcov, ktorí sa podpísali pod prosperujúci
obchod s vínom. Túto časť expozície uzatvára kovová renesančná truhla
na prevoz peňazí z kremnickej mincovne.
Prvé poschodie novej expozície je venované celkovej spoločenskej a kultúrnej
atmosfére 19. a 20. storočia, aká dýchala v nemeckých dedinách a mestách.
Svoj priestor tu dostalo školstvo, osobnosti vedy a techniky, novinárstvo,
naznačil sa rozvoj priemyslu a doplňujúcim prvkom je niekoľko diel karpatskonemeckých
umelcov.
Rozmach školstva na Slovensku možno sledovať od 14. storočia. Vplyvom
reformácie vznikli v mestách a na vidieku tzv. Chlebové školy, alebo školy
na písanie. K najvýznamnejším nemeckým školským ustanovizniam patrilo
bratislavské gymnázium (zal. r. 1606) a kežmarské evanjelické lýceum (1533).
Taktiež na banskoštiavnickej akadémii (1762), prvej vysokej školy tohto
typu na svete, bol od začiatku výrazný nemecký vplyv. Rovnako ako u slovenského
školstva aj nemecké školstvo bolo v posledných desaťročiach Uhorska silne
decimované. K novému rozvoju došlo až v 1. Československej republike,
tento vyvrcholil počas existencie Slovenského štátu. V roku 1943 mali
Nemci na Slovensku v 122 obciach 141 ľudových škôl, 23 meštianok, 1 učiteľskú
akadémiu, 2 obchodné akadémie, 3 gymnáziá a 17 odborných škôl. Vzácnym
materiálom z tejto oblasti je súbor školských zošitov gymnazistu z 1.
polovice 19. storočia. Život v ľudových školách naznačujú tabuľky na písanie,
griflíky, drevený penál, kalamár s posýpatkom na piesok, učebnice i vysvedčenia.
V oblasti vedy a techniky sú výsledky mnohých karpatských Nemcov vysoko
hodnotené. Do análov fyzikálneho pokroku sa zapísal Bratislavčan Ján Andrej
Segner ako objaviteľ tzv. Segnerovho kolesa. Jeho súčasník Wolfgang Kempelen
skonštruoval šachový automat a hovoriaci stroj. Maximilián Hell zo Štiavnických
Baní bol vynikajúcim astronómom a riaditeľom viedenskej hvezdárne. V Spišskej
Belej sa narodil Jozef Maximilán Petzval, objaviteľ nového fotografického
objektívu. Nobelovu cenu ako dosiaľ jediný rodák zo Slovenska, získal
v roku 1905 Bratislavčan Filip Lenard.
Prvými periodickými novinami v Uhorsku boli nemecké Pressburger Zeitung
- vychádzali v rokoch 1764 - 1929. V expozícii sa predstavujú i ďaľšie
z početných nemeckých novín a periodík vychádzajúcich na Slovensku, ako
napríklad Grenzbote a Deutsche Stimmen vychádzajúce v Bratislave alebo
známe Karpaten-Post vydávané v Kežmarku.
Rozvoj priemyslu na Slovensku sa dá dobre sledovať i na vývoji niektorých
fabrík karpatskonemeckých podnikateľov. Nadregionálny význam dosiahla
fabrika firmy Wein v Kežmarku, ktorá spracúvala kvalitný spišský ľan.
Firma C. A. Scholtz v Matejovciach bola známa výrobkami z plechu, kovu
a smaltu. Cziserovci boli povestnými výrobcami papiera. V Bratislave sú
dodnes pojmom firmy Grüneberg (výroba kefárskeho tovaru), Kühmeyer (pozamentierske
výrobky) a Manderla (spracovanie mäsa).
Veľká rôznorodosť priemyselnej výroby je doložená exponátmi v zúženom
výbere. Produkcia kameninovej továrne v Kremnici, ktorá zásobovala uhorský,
ba i zámorský trh, je prezentovaná luxusnými dekoratívnymi taniermi a
úžitkovými predmetmi, čo je len malý výsek z obsiahlej kolekcie zbierkového
fondu. Časť je venovaná sklárstvu, ktorým sa zaoberali mnohí Nemci. Za
zmienku stojí aj zbierka smaltovaných nádob úžitkového charakteru továrne
C. A. Scholtz a dvoma dedikačnými pohármi k 50. výročiu svadby majiteľov.
Rozvinutú veľkovýrobu nožov, nožníc a príborov troch rodín zo Štósu a
známe hámornícke kováčstvo s výrobou lopát, rýľov a poľnohospodárskych
nástrojov z Medzeva dokumentujú viaceré predmety dlhodobo uchovávané ich
potomkami.
Životný štýl stredných mestských vrstiev karpatských Nemcov sa nelíšil
od ostatných obyvateľov danej spoločenskej vrstvy. Atmosféru začiatku
20. storočia navodzuje ženský odev na slávnostnejšie príležitosti s množstvom
drobných doplnkov patriacich k súvekej móde (vejáre, rukavičky, gobelínové
kabelky, slnečníky, klobúky). Vzácne sú súčasti spodnej bielizne, v súčasnosti
už ťažko dostupné.
Špecifický charakter s mnohými diferenciami od okolia mal odev vidieckeho
prostredia Hauerlandu, Spiša a údolia Bodvy. Cielene budovaný fond odevnej
kultúry je tu prezentovaný v skratke - každý región zastupuje najcharakteristickejší
prvok. Sú tu čepce z Nitrianskeho Pravna (tzv. zlatohlavy), parta zo Spiša
a čepiec starej ženy z tejto oblasti z 2. polovice 19. storočia. Variabilnosť
odevu dokumentuje pestrosť výzdoby lajblíkov, výšivkové vzorníky a paličkované
čipky. Náznak vidieckeho života je i v hrnčiarskych nádobách a drevenom
riade.
Expozíciu uzatvára časť venovaná pohľadu na 20. storočie až po súčasnosť.
Ide o storočie, v ktorom karpatskí Nemci zažili viacero vzostupov, avšak
i tragédií. Prezentovanie tohto obdobia si vyžaduje mimoriadne citlivý
prístup, prvé ohlasy však nasvedčujú tomu, že sa to podarilo.
Nová expozícia je komorného charakteru, ako každá novootvorená ezpozícia
je prístupná doplneniam. Pokračujúca akvizičná činnosť ju robí flexibilnou
v priamom vzťahu k získaným exponátom. Je to jediná expozícia na Slovensku
s touto profiláciou.
|
|
Darstellung des Museums der Kultur der Karpatendeutschen
Das Museum der Kultur
der Karpatendeutschen hat ihre Tätigkeit am 1. August 1994 begonnen. Seit
dem 1. Januar 1997 ist das Museum eine selbständige Einheit des Slowakischen
Nationalmuseums. Hauptziel dieses Museums ist die Gegenstände der materiellen
und geistigen Kultur der Karpatendeutschen zu sammeln, zu bewahren, fachkundig
zu bearbeiten und zu präsentieren, sowie die geschichte und Kultur der
Karpatendeutschen objektiv wie möglich darzustellen. Sitz des Museum ist
in Pressburg /Bratislava, wo auch die Dauernausstellung, Arbeitsräume
und auch Lager unterbracht sind. Das Museum ist finaziert durch das Kulturministerium
der Slowakischen Republik. In dieser Zeit sind im Museum 5 Angestelte.
Das Museum hatte bei seinem Anfang keine Sammlungen, es ist aber gelungen
bisher ungefähr 5.000 Gegenständen und Dokumente mit Bezug zur Geschichte
und Kultur der Karpatendeutschen beworben. Neben der Dauernausstellung
macht das Museum oft auch spezialisierte Ausstellungen in der Slowakei
oder auch im Ausland. Im Museum ist aufgebaut auch eine spezialisierte
Bücherei mit Literatur und Zeitschriften mit Bezug zu den Karpatendeutschen,
welche oft die Studenten oder auch Fachleute besuchen. In der Publikationsreihe
Acta Carpatho – Germanica sind bisher erschienen neun Bände.
Adresse des Museums:
Múzeum kultúry karpatských Nemcov
Žižkova 14
810 06 Bratislava
Slowakische Republik
Tel.: +421-2-54415570
Fax: +421-2-59207241
E-mail: mkkn@snm.sk
Web: Múzeum kultúry karpatských Nemcov
|
