Odev, zvyky a nárečia karpatských Nemcov – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


Odev, zvyky a nárečia karpatských Nemcov

Odev karpatských Nemcov bol prispôsobený ich mestskému postaveniu alebo ich práci, ci už v polnohospodárstve alebo v priemysle.

V prevažne evanjelickej bratislavskej vinohradníckej oblasti používali ženy jednofarebné tmavé odevy s ciernymi zásterami, mladé ženy nosili svetlejšie látky, scasti ešte v krojovej úprave. Cierne tylové a háckované cepce s ciernymi alebo jednofarebnými stužkami poukazovali na vek nositelky. Mužský odev bol ovplyvnený najmä tamojším vinohradníctvom.

V stredoslovenskom Hauerlande bol ludový odev Nemcov bohatý a farebne pestrý. Geografické clenenie do troch ostrovov s centrálnymi mestami Nitrianske Pravno, Kremnica a rozptýleným osídlením Velkého Pola a Píly je pozorovatelné i v odeve. V mužskom odeve zostal silný vplyv odevu banských miest. Odev žien v jednotlivých obciach bol znacne odlišný.

Na Spiši sa vytvorili tri skupiny nemeckého ludového odevu podla sídiel v týchto oblastiach: horný tok Popradu, dolný tok Popradu, dolný Spiš. Odlahlé obce ako Chmelnica a Medzev mali samostatný vývoj.

Starodávne zvyky sa v mnohých karpatskonemeckých obciach zachovali až do 20. stor., väcšina z nich sa však už pred desatrociami vytratila. Spôsob obživy, povolanie a postavenie, ale aj konfesijná príslušnost zvyky podstatne ovplyvnovali. Výrazné boli aj regionálne odlišnosti. Možné je sledovat kalendárne, cirkevné   a rodinné zvyky ako aj zvyky spojené s prácou alebo urcitou sociálnou skupinou.   Spomedzi nich možno spomenút liatie olova, varenie halušiek vecer na Ondreja, chodenie stríg na Luciu, strúhanie rozlicných driev k omši, kúpanie (polievanie) dievcat a žien na Velkú noc, natahovanie retazí pri svadbách, obsypávania svadobného páru peniazmi pri kostolných dverách, stavanie májov, tkanie a páracky v komorách a ludové hry, pricom to ani zdaleka nie sú všetky. Neexistuje vari taký typ nemeckej piesne,   ktorý by medzi karpatskými Nemcami nebol zastúpený, od primitívnych odobierok od zomrelých až po umelecky stvárnené duchovné piesne. Jazykové ostrovy boli pokladnicou nemeckých piesní z viacerých storocí. Folklórne skupiny Karpatskonemeckého spolku na Slovensku sa usilujú tento poklad svojich predkov zachovat a rozvíjat.

K usadeniu kolonizátorov prichádzajúcich z nemeckých materských krajín dochádzalo v stredoveku. Títo osídlovatelia hovorili stredovekou nemcinou, odborne nazývanou „stredná horná nemcina“. Kedže vystahovalci nemali kontakt so svojou materskou krajinou, zachovali sa u nich staré nárecové formy vo väcšej miere, než u obyvatelstva žijúceho v pôvodnej oblasti. Zriedkedy uzavreté sídelné oblasti karpatských Nemcov neumožnili v priebehu casu vytvorit jednotné karpatskonemecké nárecie. Existovali rôzne, navzájom odlišné nárecia.

Nemecké nárecie Bratislavy a jej okolia je organickou súcastou bavorsko-rakúskej jazykovej oblasti.

Hoci každá z 24 obcí Hauerlandu mala vlastné nárecie,   ktoré sa viac alebo menej od ostatných líšilo, dajú sa rozoznat tri hlavné skupiny. Prvú tvorí kremnické mestské nárecie, druhá je tvorená siedmimi obcami bezprostredného okolia Kremnice a tretia ostatnými obcami okolo Handlovej a oblasti Nitrianskeho Pravna.

V náreciach horného Spiša sú zretelné rýnsko-franské a východostredonemecké prvky. Nárecia dolného Spiša („Gründe“) a údolia Bodvy vykazujú bavorské a hornospišské znaky.



©