Cirkevný život a umenie – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


Cirkevný život a umenie

Karpatskí Nemci boli a sú krestania. V nimi založenými sídlami postavili svoje kostoly, ktoré neboli len centrom ich obce, ale aj ich duchovného života. Vdaka reformácii v 16. stor., ku ktorej sa spociatku pripojila väcšina karpatských Nemcov, sa spojenie s nemeckou materskou krajinou stalo opät tesnejším. Budúci farári študovali na nemeckých univerzitách a v mestách Slovenska sa vybudovalo školstvo podla nemeckého vzoru (Melanchton). Protireformáciou Habsburgovcov sa konfesionálna štruktúra karpatských Nemcov opät zmenila, Spiš ostal zväcša evanjelický, Bratislava s okolím prevažne katolícka, Hauerland bol temer celkom katolícky, 65 % karpatských Nemcov bolo katolíkov a 30 % evanjelikov A.v.

V centrálnom registri kultúrnych pamiatok Slovenska je zapísaných 12 722 nehnutelných kultúrnych pamiatok, z toho 1554 kostolov a 84 kláštorov (2002). Sakrálne hnutelné kultúrne pamiatky tvoria predovšetkým inventár a súcasti mobiliáru cirkevných objektov, pricom ich pocetnými autormi boli práve karpatskí Nemci. Najmä na Spiši, ako v sotvaktorej inej európskej kultúrnej oblasti sa nachádza také množstvo drevených plastík, ktoré v spektre od skorej cez vrcholnú až po neskorú gotiku obohacujú i malé dedinské kostoly. Popri pocetných po mene neznámych nemeckých majstroch predstavuje umelecký a štylistický vrchol obsiahle dielo Majstra Pavla z Levoce. Pocetné sú aj nástenné malby.

Mnohoraké sú prejavy rôznych stavebných štýlov, ktoré v sakrálnych stavbách siahajú až do románskeho obdobia. Njvýraznejšie však kultúrny obraz Slovenska ovplyvnika gotika. Rýchlym prijímaním reformácie sa presadila i renesancia. Baroko na Slovensko preniklo stavbou univerzitného kostola v Trnave. Nakoniec sa na Slovensku uplatnil i klasicizmus a secesný štýl.

Pre západoslovenskú karpatskonemeckú oblast je typická sakrálna i profánna architektúra mesta Bratislavy, domy nemeckých vinohradníkov z malokarpatských lokalít (Limbach, Pezinok) a tiež obydlia Habánov.

Pre stredoslovenskú oblast Hauerlandu sú typické mestá Kremnica, Banská Štiavnica, Nitrianske Pravno, kostolíky a poschodové domy nemeckého obyvatelstva ich okolia. Architektúra východoslovenského regiónu je velmi bohatá. Toto potvrdzujú ukážky sakrálneho, mestského i vidieckeho stavitelstva z Kežmarku, Spišskej Soboty, Spišskej Belej, Starej Lubovne, Spišskej Kapituly, Levoce, Smolníka, Bardejova, Medzeva, ako aj pohlad na mohutnú stavbu Spišského hradu.

V kultúrnom priestore Dunajskej kotliny zohrávala hudba významnú úlohu. Predovšetkým Bratislava, ktorá bola kedysi oznacovaná ako „predmestie Viedne“, vychovala celý rad vynikajúcich umelcov. V Bratislave koncertoval Haydn a Beethoven, rovnako našiel svoje publikum 6-rocný Mozart, ako aj 9-rocný debutujúci Franz Liszt. V 17. storocí sa Bratislavcan Johann Sigismund Kusser stal zakladatelom opery v Hamburgu. Další Bratislavcan, Johann Nepomuk Hummel sa stal nasledovníkom Haydna v Eisenstadte a nakoniec dvorným kapelmajstrom vo Weimare – súcasník Goetheho, ktorý si ho vysoko cenil. Bratislavcanmi boli aj tvorca opery „Notre-Dame“ Franz Schmidt a skladatel Ernst von Dohnanyi. Priekopníkom operety a zábavnej hudby na Slovensku bol Johann Mory z Banskej Bystrice. Z Komárna pochádzal Franz Lehár, klasik viedenskej operety. Anton Paulik pôsobil ako kapelmajster viedenskej štátnej opery a viedenskej Ludovej opery.

Literatúra karpatských Nemcov mala do 2. pol. 18. stor. konfesionálny a viediecky charakter. Daniel Speer, Daniel Klech, Jakob Glatz alebo Tobias G. Schröer dosiahi nadregionálny význam. V uplynulom storocí vzbudil velkú pozornost Alfred Marnau. Pocetní sú karpatskonemeckí etnografi a básnici píšuci v  nárecí. Por roku 1945 v Nemecku a Rakúsku vyšiel rad vlastivedných publikácií o Slovensku, z ktorých pozoruhodná cast má vztah k Hauerlandu.

Nejestvuje nejaký špecifický karpatskonemecký výtvarný smer, avšak všetky umelecké štýly majú svojich zástupcov. Všeobecne však prevládajú umelecké smery, ktoré vychádzali zo západných krajín, pricom sa tu vyvinuli s urcitým oneskorením. Napriek tomu si karpatskonemeckí umelci zachovali svoju jedinecnost.

Reprezentantmi baroka sú sochári Rafael Donner a Johann Brokoff, maliari Adam Fr. Oeser (jeho žiakom bol J.W.Goethe), František A. Maulbertsch, Andrej Zallinger. V klasicizme pôsobili František X. Messerschmidt, Ján Rombauer, Jozef Czauczik a iní. V neskoršom období boli aktívni Karol Libay, Karol Sovánka, Ladislav Mednanský, Viktor Kiss. Ako grafici boli známi Ludovít Rohbock, Karol Frech, ako sochári Viktor Tilgner, Anton Fadrusz, Alojz Rigele, Jozef Damko a iní. Donedávna tvorili, alebo aj ešte dnes tvoria Hera Ondrusova-Victorin, Christian Ludwig Attersee, Andreas Antony, Hans Weiss, Katl Kiraly.



©