Školstvo, veda a technika – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


Školstvo, veda a technika

Prvou univerzitou na Slovensku bola Academia Istropolitana založená v Bratislave v roku 1465. Pôsobil na nej astronóm z Königsbergu v Bavorsku J.Müller-Regiomontanus – predchodca M. Koperníka. K najvýznamnejším nemeckým školským ustanovizniam, ktoré navštevovali aj významné osobnosti Slovákov a Madarov, patrilo bratislavské gymnázium (založené v r. 1606) a kežmarské lýceum (založené v r. 1533). Európsky význam dosiahla prvá vysoká banícka škola na svete, ktorá bola založená v r. 1762 v Banskej Štiavnici.

Apponyiho zákony z roku 1907 silne obmedzili vyucovanie v nemeckom jazyku. Až po r. 1918 sa opät uplatnil nemecký vyucovací jazyk. Zriadením samostatného oddelenia na Ministerstve školstva v roku 1939 získalo nemecké školstvo významnú podporu. V r. 1943 mali Nemci na Slovensku v 122 obciach 141 ludových škôl, 23 meštianok, 1 ucitelskú akadémiu, 2 obchodné akadémie, 3 gymnáziá a 17 odborných škôl najrozmanitejšieho typu. Po r. 1945 sa nemcina vyucovala len ako cudzí jazyk a až v r. 1992 dochádza k obnoveniu š kolstva s vlastnými nemeckými materskými školami, bilingválnymi základnými školami a gymnáziami.

V oblasti vedy a techniky sú výsledky mnohých karpatských Nemcov vysoko hodnotené. Do análov fyzikálneho pokroku sa zapísal Bratislavcan Ján Andrej Segner ako objavitel tzv. „Segnerovho kolesa“. Jeho súcasník Wolfgang Kempelen, taktiež Bratislavcan, zhotovil hovoriaci stroj a je považovaný za otca automatizácie. Maximilian Hell zo Štiavnických Baní pôsobil ako astronóm a riaditel hvezdárne vo Viedni. V Spišskej Belej narodený Jozef Maximilian Petzval, profesor viedenskej univerzity, je známy ako objavitel nového fotografického objektívu. Na viedenskej univerzite pôsobil aj Bratislavcan – botanik Štefan Endlicher. Taktiež Bratislavcan Filip Lenard dostal za svoje výskumy katódových lúcov v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku.

Banská Štiavnica bola centrom techniky európskeho významu. Gašpar Weindl tu v roku 1627 prvý krát na svete použil prach v baníctve, cerpacie stroje Jozefa Karola Hella boli vrcholnými technickými konštrukciami 18. stor. V roku 1786 sa v Sklených Tepliciach uskutocnil prvý kongres technikov na svete a založila sa tu Spolocnost banských náuk, ktorej clenom boli aj J.W.Goethe a J.Watt.

Nemecký jazyk bol aj pre Slovákov prostriedkom na ceste do Európy. Na univerzitách vo Wittenbergu, Halle, Jene, Göttingene a Viedni boli korene reformácie, osvietenectva, pietizmu a romantiky na Slovensku.



©