Baníctvo, remeslá a cechy, priemysel – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


Baníctvo, remeslá a cechy, priemysel

Od 13. storocia pozývali uhorskí králi do krajiny nemeckých odborníkov, ktorí dokázali spracovat rudy drahých kovov. Tak prišli na Slovensko banskí odborníci z Korutánska a Harzu, z ceských krajín a Moravy. Títo postupne založili sedem „dolnouhorských banských miest“ v Hauerlande a „sedem hornouhorských banských miest“ na Spiši. Najmä stredoslovenské banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica boli v case ich rozkvetu v 14. a 16. storocí základom penažného hospodárstva celého Uhorska. Spoluprácou dvoch podnikatelských rodín – Fuggerovcov z Augsburgu a Thurzovcov zo Spiša – dosiahlo baníctvo Hauerlandu svoj vrchol. Objavenie Ameriky, turecké vojny s požiarmi, morové epidémie a protihabsburské povstania zaprícinili popri decimovaní nemeckého obyvatelstva i zruinovanie a zánik pocetných banských podnikov. Až pocas vlády Márie Terézie došlo k oživeniu banských oblastí a miest Slovenska, dokonca niektoré z nich zažili nový rozkvet. V banských oblastiach Hauerlandu sa používala jedinecná banská technika. Osobitný význam má prvá vysoká banská škola na svete založená v roku 1762 v Banskej Štiavnici. Po roku 1910 sa v Handlovej otvorili bane na hnedé uhlie.

Zásadné zmeny v remeselnej výrobe na Slovensku sú spojené s príchodom Nemcov a následným zakladaním miest. Dedinského remeselníka spätého s polnohospodárstvom vystriedal osobne slobodný mestský remeselník. Vdaka urcujúcemu nemeckému vplyvu a aj systému výuky mladých remeselníkov nápln jednotlivých remesiel na Slovensku a ich technologická úroven bolo rovnaká ako v západnej Európe. Na nemecký podiel na rozvoji remesiel na Slovensku poukazuje aj množstvo pomenovaní remeselných nástrojov, pracovných postupov a výrobkov, ktoré majú svoj koren v nemcine.

Prvé záujmové združenia remeselníkov – cechy – vznikali na Slovensku od 14. storocia. Clenmi boli spociatku len Nemci. Prvou formou boli tzv. bratstvá, ktoré združovali remeselníkov okolo oltára niektorého svätca. Artikuly cechu urovnali vztah k cirkevnej a svetskej vrchnosti, ako i záležitosti medzi clenstvom navzájom, medzi ucnami, tovarišmi a majstrom. Najvýznamnejšími centrami, z ktorých sa preberali cechové artikuly, boli Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Levoca a Košice.   V Banskej Bystrici bolo v roku 1529 registrovaných 28 remeselníckych cechov, v Levoci koncom stredoveku až 42. Od 18. a 19. storocia stráca cechovníctvo praktický význam.

Rozvoj priemyslu na Slovensku sa dá dobre sledovat na vývoji fabrík karpatskonemeckých podnikatelov. Títo Oni taktiež prešli cestu od manufaktúry k továrni, avšak nie všetci dokázali tento prechod zvládnut. Popri baníctve malo Slovensko ideálne predpoklady pre viaceré odvetvia, ako napr. výrobu plátna, papiera, plechových produktov, tažbu a spracovanie dreva a pod. S príchodom pocetných nemeckých rodín sa na Slovensku rozvinula sklárska výroba.   Nadregionálny význam dosiahli tieto rodinné fabriky: Wein v Kežmarku (tkácstvo, zhodnotenie textilu), Cziser (papier) a 1. Spišský parný pivovar v Poprade, C.A.Scholtz v Matejovciach (domáce potreby, smaltovaný tovar), Grüneberg (kefy), Bratia Steinovci (pivovar) a Manderla (spracovanie mäsa) v Bratislave. V Hauerlande a na Spiši boli zalo žené pocetné družstvá, ako napríklad v Nitrianskom Pravne pláteníkmi (Anton Schertsig)   alebo vo Vyšnom a Nižnom Medzeve hámorníkmi (Pöhm, Göbl, Gedeon).



©