Sídelné oblasti – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


Sídelné oblasti

Pri hranici s Rakúskom a Madarskom sa rozprestierala bratislavská oblast so šiestimi   obcami s väcšinou nemeckého obyvatelstva a s deviatimi obcami s výraznejším zastúpením nemeckej menšiny (1930). Aj mesto Bratislava malo do roku 1900 prevahu nemeckého obyvatelstva. V roku 1945 v tomto regióne žilo okolo 50.000 Nemcov. Pri scitaní ludu v roku 2001 sa k nemeckej národnosti v tejto oblasti prihlásilo 1342 Nemcov. Na severe sa na Bratislavu napájali nemecké vinohradnícke mestá Sv. Jur, Pezinok a Modra, ktoré si svoju starú nemeckú tradíciu uchovávali. Východne od Bratislavy ležalo šest obcí Žitného ostrova, z ktorých Prievoz bol svetoznámy svojím ludovým divadlom.

Obyvatelia Bratislavy prežilo pohnuté dejiny: v rokoch 1563 – 1830 videli korunovácie viacerých uhorských králov, mestské hradby odolávali náporom Tatárov a Turkov. Neobišla ich ani cholera a mor. V roku 1805 tu bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzskom. V Bratislave sa usídlili mnohé aristokratické rodiny. Žili tu významné osobnosti európskej hudby, umenia a vedy.

Nemecké osídlovanie stredného Slovenska podnietilo bohatstvo rúd drahých kovov. V 13. a 14. stor. vzniklo „sedem dolnouhorských banských miest“, medzi nimi „zlatá“ Kremnica, „strieborná“ Banská Štiavnica a „medená“ Banská Bystrica. Centrami Hauerlandu sú Kremnica a Nitrianske Pravno. Kremnica v roku 1328 získala mestské privilégiá, stala sa sídlom královskej komory s právom razenia mincí. V   Nitrianskom Pravne sa v roku 1337 spomína ryžovanie zlata. V 14. storocí boli založené okolo týchto miest   na šoltýsskom práve samostatné obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej málo úrodnej pôde.

Prechod medzi kremnickou a pravnanskou oblastou predstavuje najväcšia nemecké obec Hauerlandu Handlová, založená v roku 1367. V roku 1930 mala 5349 obyvatelov. Najjužnejšími obcami tejto oblasti sú Píla a Velké Pole.

Pomenovanie „Hauerland“ sa zaužívalo po roku 1930, pretože z 24 nemeckých obcí ôsmim koncí názov slabikou „hau“, co znamená vyrúbaním lesa vzniknutú cistinu. Pôvod Nemcov Hauerlandu je pravažne vo východnej casti stredného Nemecka a v Bavorsku. Pred rokom 1945 tu žilo okolo 40.000 Nemcov, v roku 2001 ich bolo okolo 1500.

Leží na jednej z najdôležitejších európskych obchodných ciest neskorého stredoveku, ktorá údolím Hornádu a do Visly vtekajúceho Popradu spájala Uhorsko s Polskom. Na hornom Spiši vzniklo v 13. stor. Spolocenstvo spišských miest s centrami v Kežmarku a Levoci. Na rieke Hnilec ležalo šest banských miest. V údolí Bodvy ležia Medzev a Štós, mestá hámorníkov. Už v roku 1209 darovala Spiš Gertrúda, nemecká manželka uhorského krála Ondreja II, svojmu bratovi   Eckbertovi, biskupovi z Bambergu. V rokoch 1412 – 1772 bolo 13 miest horného Spiša pod polskou správou.

Na relatívne malom území obkolesenom nádhernou vysokohorskou scenériou vykazuje Spiš také bohatstvo stredovekých umeleckých hodnôt ako máloktorá iná krajina. Spišské hrady a zámky, historické jadrá miest, katolícke a evanjelické kostoly, spišské zvonice, radnice a meštianske domy, sakrálne umenie a oltáre patria medzi kultúrne pamiatky najvyššej hodnoty.

Pôvodnou vlastou spišských Nemcov bolo stredné Fransko, zaužíval sa však termín „Spišskí Sasi.“ Do roku 1945 žilo v tejto oblasti okolo 35.000 Nemcov, v roku 2001 ich bolo asi 2000.

Habáni.

V 16. a 17. storocí prišli na Slovensko z náboženských prícin z nemeckých krajín a zo Švajciarska remeselníci a živnostníci. Boli to novokrstenci, nazývaní Habáni. Na základe ich zmyslu pre združovanie sa, ktorý vychádza z ich viery, vytvárali spolocné sídla a „dvory“. Vo Velkých Levároch vznikla celá habánska štvrt. Dalšie habánske sídla sa nachádzali v Sobotišti. Popri mnohých iných remeslách ovládali Habáni najmä výrobu keramiky a kameniny.

Osídlovanie v 18. storocí

V súvislosti s osídlovaním, ku ktorému došlo v Uhorsku pocas vlády Márie Terézie a Jozefa II., boli na Slovensko povolaní aj Nemci. V Malých Karpatoch boli založené nemecké drevorubacské osady. Z rôznych nemeckých krajín prišli Nemci v roku 1786 do Sládkovicova, kde   každá rodina dostala pôdu, polnohospodárske náradie, dva kone, kravu a potraviny.

V Cervenom Kláštore žili Kamaduliti, mnísi katolíckeho rádu. V súvislosti s jeho reformami Jozef II. rád Kamadulitov zrušil. Majetok Kamadulitov získalo v roku 1786 scasti vyše 100 rodín, ktoré prišli z rôznych nemeckých krajín najmä do Dolnej Lechnice.



©