Múzeum – Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Karpatskonemecký spolok na Slovensku obrázky


MÚZEUM

Základné údaje o Múzeu kultúry karpatských Nemcov:

Adresa a kontakt na pracovisko kompetentné poskytovať informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Zb.z.:
Múzeum kultúry karpatských Nemcov
Vajanského nábrežie 2, 810 06 Bratislava
Tel.: 02/54415570
Fax: 02/59207241
E-mail: mkkn@snm.sk

www.snm.sk

Pobočka: Dom stretávania Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, Nitrianske Pravno

Riaditeľ: RNDr. Ondrej Pöss, CSc.

Pracovníci múzea: Mgr. Anna Paulínyová, Mgr. Dana Lukáčová

 

Odborné zameranie múzea:

Objekt muzeálnej prezentácie a dokumentácie: Karpatskí Nemci

Najskôr je asi potrebné vysvetliť pojem „karpatskí Nemci“, ktorý je v určitom rozpore s geografickou realitou. Do roku 1918 boli Nemci žijúci na Slovensku súčasťou uhorských Nemcov. Profesor histórie na univerzite v Štajerskom Hradci Reimund Friedrich Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku, začal v tom období pre Nemcov žijúcich v hornom Uhorsku používať pomenovanie „karpatskí Nemci“ na odlíšenie od Nemcov žijúcich v iných častiach karpatského oblúka, ako napríklad v Sedmohradsku, kde použil termín „sedmohradskí Nemci“. Po vzniku Československa sa pomenovanie „karpatskí Nemci“ pre Nemcov na Slovensku a v Zakarpatskej Ukrajine zaužívalo, pretože veľmi jednoznačne vyjadrilo geografickú odlišnosť od sudetských Nemcov.
Pramenným vedným odborom na muzeálnu prezentáciu dejín karpatských Nemcov je história karpatských Nemcov. Táto doposiaľ nebola synteticky spracovaná, a preto aj pri tvorbe prvej expozície sa muselo vychádzať z jestvujúcich čiastkových prác.
Nemci na Slovensku ako jedna časť uhorských Nemcov doosídlili a často i osídlili v 12.-14. storočí tri oblasti Slovenska: Bratislavu a okolie, Hauerland (stredoslovenská oblasť) a Spiš. V diaspore však žili prakticky vo všetkých mestách. V 16. storočí prišli na Slovensko Habáni, za Jozefa II. sa doosídlili kolónie pri Sládkovičove a Dunajci, v rokoch 1859- 60 Čermany a nakoniec v roku 1900 Michalok pri Vranove nad Topľou. Samozrejme, na Slovensko nepretržite prichádzali a usádzali sa početní remeselníci, obchodníci, duchovní. Spomenuté tri geografické nemecké oblasti predstavujú aj tri samostatné kultúrne celky s niekoľkými subregiónmi. Odlišnosti jednotlivých regiónov majú svoj pôvod v dobe osídľovania, v materskej krajine kolonistov, v prevládajúcich druhoch práce.
Reálne odhady poctu Nemcov na Slovensku v stredoveku sa pohybujú v rozmedzí 200-250 tisíc, čo bola asi štvrtina vtedajšieho počtu obyvateľstva. V slovenskom prostredí, najmä vplyvom asimilácie a na prelome 19. a 20. storočia aj maďarizácie, však ich podiel neustále klesal. V roku 1880 to bolo ešte 9,11 %, o desať rokov 9,89 %, v roku 1900 7,65 %, o desať rokov 9,74 % a v roku 1919 4,87 %. Tento nepriaznivý trend sa v novej Československej republike zastavil. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 žilo na Slovensku (bez Zakarpatskej Ukrajiny) 154 821 Nemcov, čo bolo 4,65 % z celkového počtu obyvateľov. Osudy karpatských Nemcov v posledných 50 rokoch boli neľahké. Vyše 90 % z nich muselo po roku 1945 nútene opustiť Slovensko, temer osemstoročnú vlasť ich predkov. Usadili sa na všetkých svetadieloch, väčšina z nich našla svoj nový domov v Nemecku a v Rakúsku. K ich rodnému Slovensku majú zväčša veľmi silný pozitívny citový vzťah, čo dokazuje rad ich ekonomických a kultúrnych aktivít v prospech novej Slovenskej republiky či už v cudzine, alebo aj na Slovensku. Nie je vôbec prehnané tvrdenie, že nové Slovensko má v karpatských Nemcoch v cudzine významných propagátorov a spojencov.
Ťažká bola aj situácia karpatských Nemcov, ktorí z najrôznejších dôvodov ostali na Slovensku. Pri prvom povojnovom sčítaní obyvateľstva k 1. marcu 1950 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 5179 občanov, čo bolo asi 0,15 %, v roku 1980 už len 2918, v roku 1991 sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo 5629 osôb. Cieľavedomá asimilácia a úplne absentujúce nemecké školstvo, nemožnosť pestovania vlastnej kultúry viedli k situácii, že nemecká menšina na Slovensku bola koncom 80-tych rokov existenčne úplne ohrozená.
Slovensko svojou geopolitickou polohou v Európe bolo neustále súčasťou alebo v kontakte s vyspelými civilizáciami. Pregnantne to dokladá archeologická veda. V stredoveku kultúru a vzdelanosť Slovenska výrazne ovplyvnilo nemecké obyvateľstvo, ktoré z viacerých dôvodov, najmä však ekonomických, doosídlilo alebo osídlilo mnohé oblasti Slovenska. Pri zakladaní miest sa aplikovali mestské práva vtedajších nemeckých miest, ktoré sa postupne modifikovali podľa domácich pomerov. Zakladania miest na nemeckom práve sa postupne v čoraz väčšej miere zúčastňovali aj príslušníci iných národov a domáce obyvateľstvo. Prostredníctvom nemeckého obyvateľstva sa na Slovensko dostalo vyspelé gotické staviteľstvo, umenie, umelecké remeslá a spôsob úradovania v mestách. Okrem roľníkov medzi Nemcami to boli najmä kupci, remeselníci a baníci, ktorí prispeli k rozvoju domácej výroby a obchodu. Obzvlášť výrazne sa podieľali na rozvoji remesiel a cechovej výroby. Interetnické vzťahy domáceho a nemeckého obyvateľstva výrazne prispeli k obohateniu duchovného a kultúrneho života krajiny. Je nesporné, že nemecké obyvateľstvo poskytlo rad kultúrnych, vzdelávacích a civilizačných impulzov pre Slovensko, čo bol významný moment pre jeho integráciu do vtedajšej vyspelej Európy.

Odborné zameranie múzea

Múzeum kultúry karpatských Nemcov bolo založené 1.1.1997 ako špecializované múzeum SNM. Jeho predchodcom bolo Oddelenie dejín a kultúry karpatských Nemcov ktoré vývíjalo činnosť v rámci Historického múzea SNM od 1.8.1994.

Múzeum kultúry karpatských Nemcov sa zameriava na zhromažďovanie, ochranu, odborné spracovanie a prezentáciu dokladov hmotnej a duchovnej kultúry karpatských Nemcov. Pri svojom vzniku MKKN nemalo žiadne zbierky. Intenzívnou akvizičnou činnosťou počet zbierkových predmetov v roku 2003 dosiaahol 5000 kusov. Zbierky pokrývajú všetky oblasti života karpatských Nemcov: odevné súčasti, textílie, domácku a remeselnú výrobu, priemyselné výrobky, umelecké diela, sakrálne predmety, tlač. MKKN má ucelenejšie kolekcie kameniny z Kremnice, smaltov z Matejoviec, filigránu zo Spiša a výtvarných diel súčasných autodidaktov. V zbierkach sú i originály a kópie dokumentov vzťahujúcich sa k dejinám karpatských Nemcov.

MKKN má svoju expozitúru v Nitrianskom Pravne v Dome stretávania Karpatskonemeckého spolku, kde je stála výstava zameraná na dejiny a kultúru Hauerlandu.
Súčasťou MKKN je aj dokumentačné a informačné centrum špecializované na problematiku dejín a kultúry karpatských Nemcov. Základ tvorí knižnica, ktorá zahrňuje periodickú a neperiodickú literatúru vydanú na Slovensku a v zahraničí. V tomto smere je MKKN najkompletnejšie vybavenou inštitúciou na Slovensku. Knižnicu využívajú študenti a odborní pracovníci zo Slovenska a aj zo zahraničia.

MKKN vydáva vlastnú edíciu Acta Carpatho-Germanica. Doteraz vyšlo v tejto edícii 16 zväzkov. MKKN vydalo niekoľko katalógov k vlastným výstavám, jednu monografiu a propagačné materiály o dejinách a kultúre karpatských Nemcov.

Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa MKKN zameriava na problematiku historického a etnokultúrneho vývoja karpatských Nemcov. MKKN bolo organizátorom medzinárodnej vedeckej konferencie Remeslo a jarmok, pracovníci aktívne vystúpili na konferenciách Svadba na Slovensku, Architektúra menšín na Slovensku, Dokumentácia školstva na Slovensku, Represie na Slovensku v rokoch 1948-1953, Múzejné výstavníctvo a na ďalších.

MKKN realizovalo viaceré výstavy na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Spomenúť môžeme výstavy Srdcom v srdci Európy, Kremnická kamenina, Odevná kultúra karpatských Nemcov, Svadba Nemcov na Slovensku, Remeslo Nemcov na Slovensku, výstavu karpatskonemeckej literatúry. výstavu Architektúra Nemcov na Slovensku, Slovensko na starých mapách, Čaro starých smaltov, Karpatský spolok, Osobnosti vedy a techniky na Slovensku, 130 rokov Karpatského spolku.

Expozícia dejín a kultúry karpatských Nemcov

29. júna 1998 boli múzeá na Slovensku obohatené o novú expozíciu – o expozíciu dejín a kultúry karpatských Nemcov, ktorá bola sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry karpatských Nemcov v Bratislave na Žižkovej ul. č. 14. Ide nesporne o významnú udalosť v dejinách kultúry na Slovensku, je to realizácia ústavného práva menšín žijúcich na Slovensku – práva rozvíjať vlastnú kultúru, zakladať a udržiavať si svoje vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Pri realistickom pohľade na súčasnosť a minulosť karpatských Nemcov je práve múzeum veľmi vhodnou inštitúciou umožňujúcou nemeckej menšine na Slovensku realizovať spomenuté ústavné právo.
Možnosti rozvoja menšinových kultúr na Slovensku v uplynulých desaťročiach neboli rovnaké pre každú tu žijúcu menšinu. Karpatskí Nemci patrili medzi tých, ktorí nemali možnosti rozvoja svojej kultúry. K zmene prišlo až po roku 1989, najmä však po vzniku Slovenskej republiky. K prvým diskusiám medzi predstaviteľmi karpatských Nemcov a slovenskými múzejníkmi o zriadení múzea karpatských Nemcov prišlo ešte v roku 1991, avšak vtedy ešte nebola priaznivá klíma k vytvoreniu tohto pracoviska. Táto sa vytvorila až po vzniku Slovenkej republiky. Vzhľadom na význam nemeckej kultúry, vedy a techniky a ich zastúpenia v slovenských múzeách je pochopiteľné, že v roku 1993 sa objavili viaceré projekty založenia múzea karpatských Nemcov. Väčšina z nich ale mala principiálny nedostatok: tieto projekty išli mimo karpatských Nemcov a neopierali sa o ich predstavy o muzeálnej dokumentácii ich dejín a kultúry. Po viacerých diskusiách sa začal realizovať projekt vybudovania centrálneho múzea v Bratislave ako zložky Slovenského národného múzea a jeho expozitúr v regiónoch života karpatských Nemcov (stredné Slovensko – tzv. Hauerland a Spiš). 1. augusta 1994 vzniklo Oddelenie dejín a kultúry karpatských Nemcov v rámci Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave. K 1. januáru 1997 sa pretvorilo do Múzea kultúry karpatských Nemcov. Na jeseň roku 1997 sa pracovisko presťahovalo z provizórnych priestorov na bratislavskom hrade do novozrekonštruovanej budovy na Žižkovej ul. č. 14 v Bratislave.
Novovzniknuté Múzeum kultúry karpatských Nemcov malo minimálne tie isté problémy ako väčšina ostatných múzeí na Slovensku, avšak s jednou dimenziou problémov naviac: nevlastnilo žiadne zbierky. Tento nedostatok sa intenzívnou akvizičnou činnosťou postupne odstraňoval a ku koncu roka 1998 zbbierkový fond múzea prevýšil 2.500 spracovaných predmetov autentickej povahy a počet fotografií prevýšil tisícku. Cesta k týmto predmetom bola neľahká: mnohé z nich odišli zo Slovenska spolu s ich majiteľmi v rokoch 1945 – 47, tie, ktoré sa ešte nestihli stať zbierkovými a naďalej plnili účelovú či dekoratívnu funkciu, si majitelia strážia dodnes. To, čo ostalo v uprázdnených obydliach a hospodárskych budovách, dostalo zväčša nového správcu. Ten mal dve možnosti prístupu: stal sa nositeľom, čiže uchovávateľom funkcie daných artefaktov, i keď so stratou kontinuity, alebo predmety zlikvidoval, čo bývala častejšia alternatíva. Identifikáciu sťažovali navyše i demografické pohyby v nemeckých oblastiach Slovenska.
Zbierkový fond, ktorého časť tvoria exponáty, sa získaval viacerými formami akvizície. Základnou, i keď dlhodobou, bol výskum priamo v teréne – tieto predmety mali jednoznačne identifikovateľnú hodnotu. Značnú časť zbierok pomohli zadovážiť starožitníci, mnohí z nich s citom pre muzeálne uchovanie predmetov. Väčšina z nich doposiaľ cielene vykupuje a odkladá predmety s väzbou na nemecký kultúrny okruh na Slovensku. Nemalú zložku vzácnych zbierok tvoria tie, ktoré sa získali darom, pričom viacerí darcovia sú zo zahraničia. Zároveň si treba uvedomiť, že artefakty jedinečnej hodnoty, výnimočného charakteru, sú zapísané vo fondoch iných múzeí, z týchto je žiadúce urobiť repliky a kópie.
Cieľavedome sa budovala knižnica, ktorá už dnes predstavuje základnú bázu pre štúdium odbornej problematiky karpatských Nemcov, a ktorú hojne využívajú študenti a odborní pracovníci.
Ešte pred otvorením expozície múzeum realizovalo početné výstavy na Slovensku i v zahraničí. Na týchto sa jednak overila nosnosť materiálu a jednak sa postupne kryštalizoval pohľad na dejiny a kultúru karpatských Nemcov. To bolo veľmi dôležité, nakoľko nielenže ide z odborného pohľadu o veľmi širokú problematiku, ale táto v sebe obsahuje i viaceré veľmi citlivé miesta, na ktoré sú veľmi rozdielne pohľady.
Múzeum kultúry karpatských Nemcov a jeho expozícia sú lokalizované v Sunyalovej kúrii na Žižkovej ulici č. 14 v Bratislave. Pôvodne na tejto parcele stál malý prízemný, jednopriestorový stredoveký dom, ktorý koncom 15. storočia rozšírili o krytý prejazd do dvora. V 17. storočí pristavali poschodie a dvorové krídlo. K tejto prestavbe sa viaže aj pomenovanie kúrie vychádzajúce z mena majiteľa. Baroková prestavba kúrie sa realizovala okolo polovice 18. storočia, pričom prevažnú časť priestorov zaklenuli a dvorovú zástavbu rozšírili.Od tohto času tu sídlil známy hostinec ” K zlatému anjelovi “. V prvej tretine 19. storočia prešiel objekt empírovou prestavbou, pri ktorej okrem dispozičných úprav dostavali druhé poschodie. Odvtedy slúžil ako nájomný dom s dlhou pavlačou sprístupňujúcou byty v dvorovom krídle. Po druhej svetovej vojne objekt chátral, k rekonštrukcii prišlo až v našej dekáde. Rekonštrukciu kvalitne realizovala firma STAR Žilina.
Do zrekonštruovaného objektu sa Múzeum kultúry karpatských nemcov nasťahovalo na jeseň 1997. Na expozičné priestory slúži prízemie a 1. poschodie. Na prízemí sú využité dve miestnosti (z toho jedna chodba) o ploche 66,49 m2, na prvom poschodí taktiež dve miestnosti (rovnako jedna je chodbou) a ploche 66,97 m2. Ide o pomerne členitý priestor, sčasti zaklenutý viacerými nikami. Výtvarnú a technickú realizáciu zabezpečila firma D a D Studio Bratislava pod vedením Ing. Arch. Jozefa Habodásza a Ing. Arch. Juraja Štecka.
V danom priestore komplexne vystihnúť bohatú vyše 800- ročnú históriu a kultúru karpatských Nemcov je veľmi zložité. Snahou autorov bolo poukázať najmä na ťažiskové oblasti dejín a kultúry karpatských Nemcov, niektoré oblasti sa dali len naznačiť, iné dosiaľ absentujú. Sčasti bola realizácia limitovaná i tvoriacim sa zbierkovým fondom.
Vstupná časť expozície je venovaná príchodu Nemcov na Slovensko a oblastiam ich života. Nemci boli pozývaní na Slovensko od dôb prvého uhorského kráľa Štefana (1000 – 1038), boli to najmä banskí odborníci, remeselníci, obchodníci, ale aj rytieri a duchovní. Hlavný prúd týchto “hostí” smeroval na Slovensko v 13. a v 14. storočí po tatárskom vpáde.Reálny odhad počtu Nemcov v stredovekom Slovensku je 250.000, čo bola asi 1/4 z celkového počtu obyvateľstva. V dobe husitských a tureckých vojen, asimilácie a neskôr maďarizácie sa počet Nemcov výrazne znížil, takže od začiatku 19. storočia do roku 1945 žilo na Slovensku priemerne 150.000 Nemcov. Na vstupnej mape je znázornená oblasť, z ktorej Nemci prišli na Slovensko ako aj obdobie, kedy k tomu došlo.
Na túto časť nadväzuje grafické znázornenie oblastí života karpatských Nemcov. Bola to bratislavská oblasť, so šiestimi (1930) obcami s väčšinou nemeckého obyvateľstva a s deviatimi obcami s výraznejším zastúpením nemeckej menšiny. Ďaľšou oblasťou bol Hauerland na strednom Slovensku, ktorého vznik podnietilo tamojšie bohatstvo rúd drahých kovov. V 14. storočí boli založené okolo miest (najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna) samostatné obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej málo úrodnej pôde. Pomenovanie “Hauerland” sa zaužívalo po roku 1930, pretože z 24 nemeckých obcí ôsmim končí názov slabikou “hau”, čo znamená vyrúbaním lesa vzniklú čistinu. Treťou významnou oblasťou života karpatských Nemcov je Spiš, ktorý leží na významnej európskej obchodnej ceste. Na Hornom Spiši vzniklo ešte v 13. storočí Spoločenstvo spišských miest s centrami v Kežmarku a Levoči. Na rieke Hnilec leží šesť spišských banských miest, v údolí Bodvy sú známe nemecké mestá hámorníkov Medzev a Štós.
Okrem spomenutých troch hlavných oblastí obývaných karpatskými Nemcami expozícia pokračuje krátkym popisom ďaľších karpatskonemeckých sídiel. Boli to najskôr Habáni, ktorí na Slovensko prišli ako náboženskí exulanti v 16. a 17. storočí. Vo Veľkých Levároch vznikla celá Habánska štvrť, významné osídlenie vzniklo v Sobotišti. Habáni ako zruční remeselníci, najmä keramikári, žili v mnohých obciach Záhoria, ale aj na Považí. Významné bolo osídľovanie za vlády Márie Terézie a Jozefa II. V Malých Karpatoch boli založené nemecké drevorubačské osady, v roku 1786 prišli Nemci do Sládkovičova a k Dunajcu. Do Čermian a ich okolia v údolí Nitry prišli Nemci v rokoch 1857 – 58 z oblasti Hannoveru a Oldenburgu. Poslednými nemeckými kolonistami boli roľníci z Galície, ktorí si v roku 1899 zakúpili majetky v Michaloku pri Vranove nad Topľou. Títo však mali svoj pôvod v sudetskej oblasti.
Táto vstupná časť expozície je výtvarne doplnená odliatkom gotického reliéfu z kostola v Devíne od Alberta Leixnera, maľbami svätcov a patrónov na dvierkach zo sakristie od neznámeho maliara stredoslovenského okruhu z polovice 18. storočia a svadobná truhla z horného Spiša z 2. polovice 19. storočia. Architektonickú zložku suplujú veduty významných miest a stredísk s výraznejším zastúpením nemeckého obyvateľstva, ako ich znázornili litografi 19. storočia.
Osobitná pozornosť v tejto časti je venovaná baníctvu, ktoré bolo v stredoveku významným motívom príchodu Nemcov na Slovensko. Na Slovensko prišli banskí odborníci z Korutánska a Harzu, z českých krajín a Moravy. Títo postupne založili sedem “dolnouhorských banských miest” v Hauerlande a “sedem hornouhorských banských miest” na Spiši. Najmä stredoslovenské banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica boli v čase ich rozkvetu v 14. až 16. storočí základom peňažného hospodárstva celého Uhorska. Spoluprácou dvoch podnikateľských rodín – Fuggerovcov z Augsburgu a Thurzovcov zo Spiša – dosiahlo baníctvo Hauerlandu svoj vrchol. Baníctvo 18. – 20. storočia charakterizujú grafiky a mapy znázorňujúce techniku razenia a ťažby. Nádoba na rudu, želiezko a rôzne typy baníckych kahancov v ich vývojovom rade prezentujú pracovnú sféru baníctva. Slávnostnú sféru a hrdý banícky stav predstavujú súčasti baníckej uniformy zo začiatku 20. storočia a atribúty – fokoše a medená fakľa.
Vyrezávaný polychromovaný betlehem tvorí jemný prechod medzi baníctvom a cirkevným životom. Pochádza z konca 19. storočia a bol zhotovený v známej rezbárskej obci Štiavnické Bane. Gotické umenie je naznačené replikami z oltára Majstra Pavla z Levoče.
Cirkevný život nemeckých kolonistov, ktorí prichádzali na Slovensko ako kresťania, pokračoval súbežne s intenciami doby. Vďaka reformácii, ku ktorej sa pripojila v 16. storočí väčšina karpatských Nemcov, sa spojenie s materskou krajinou stalo opäť tesnejším. Protireformáciou sa však konfesionálna štruktúra zmenila: Bratislava s okolím bola zmiešaná, Hauerland katolícky a Spiš bol prevažne evanjelický. Tento stav dokumentujú aj vystavené exponáty. Najstarším je evanjelická biblia zo začiatku 18. storočia, ďalej sú to modlitebné knižky a katolícke spevníky vydané na Slovensku pre nemeckých kresťanov, kazula katolíckeho kňaza z okolia Kremnice, rozličné devocionálne a liturgické pomôcky evanjelického i katolíckeho obradu. Spolkový cirkevný život zastupuje vyšívaná a maľovaná zástava spolku bratislavských panien z roku 1928. Skutočnou dominantou je stallum z prvej tretiny 17. storočia z obce Sklené pri Handlovej s ranobarokovou rezbárskou výzdobou.
Cechy – prvé záujmové združenia remeselníkov – vznikali na Slovensku od 14. storočia. Členmi boli spočiatku len Nemci. Nemeckí remeselníci priniesli do našej krajiny nové technologické postupy, nepoznané techniky spracovania a jemnosť zdobenia. Ťažiskom prezentácie je umelecké stvárnenie v kove: datované cínové taniere a konvice z 18. – 19. storočia, výrobky bratislavských a kremnických medikováčov a filigránové spony, retiazky a gombíky v tvarovej rôznorodosti od známych spišských zlatníkov. Zaujímavé sú predmety sakrálneho charakteru, strieborný kríž a kalich s datovaním a dedikáciou významného bratislavského rodu Palugayovcov, ktorí sa podpísali pod prosperujúci obchod s vínom. Túto časť expozície uzatvára kovová renesančná truhla na prevoz peňazí z kremnickej mincovne.
Prvé poschodie novej expozície je venované celkovej spoločenskej a kultúrnej atmosfére 19. a 20. storočia, aká dýchala v nemeckých dedinách a mestách. Svoj priestor tu dostalo školstvo, osobnosti vedy a techniky, novinárstvo, naznačil sa rozvoj priemyslu a doplňujúcim prvkom je niekoľko diel karpatskonemeckých umelcov.
Rozmach školstva na Slovensku možno sledovať od 14. storočia. Vplyvom reformácie vznikli v mestách a na vidieku tzv. Chlebové školy, alebo školy na písanie. K najvýznamnejším nemeckým školským ustanovizniam patrilo bratislavské gymnázium (zal. r. 1606) a kežmarské evanjelické lýceum (1533). Taktiež na banskoštiavnickej akadémii (1762), prvej vysokej školy tohto typu na svete, bol od začiatku výrazný nemecký vplyv. Rovnako ako u slovenského školstva aj nemecké školstvo bolo v posledných desaťročiach Uhorska silne decimované. K novému rozvoju došlo až v 1. Československej republike, tento vyvrcholil počas existencie Slovenského štátu. V roku 1943 mali Nemci na Slovensku v 122 obciach 141 ľudových škôl, 23 meštianok, 1 učiteľskú akadémiu, 2 obchodné akadémie, 3 gymnáziá a 17 odborných škôl. Vzácnym materiálom z tejto oblasti je súbor školských zošitov gymnazistu z 1. polovice 19. storočia. Život v ľudových školách naznačujú tabuľky na písanie, griflíky, drevený penál, kalamár s posýpatkom na piesok, učebnice i vysvedčenia.
V oblasti vedy a techniky sú výsledky mnohých karpatských Nemcov vysoko hodnotené. Do análov fyzikálneho pokroku sa zapísal Bratislavčan Ján Andrej Segner ako objaviteľ tzv. Segnerovho kolesa. Jeho súčasník Wolfgang Kempelen skonštruoval šachový automat a hovoriaci stroj. Maximilián Hell zo Štiavnických Baní bol vynikajúcim astronómom a riaditeľom viedenskej hvezdárne. V Spišskej Belej sa narodil Jozef Maximilán Petzval, objaviteľ nového fotografického objektívu. Nobelovu cenu ako dosiaľ jediný rodák zo Slovenska, získal v roku 1905 Bratislavčan Filip Lenard.
Prvými periodickými novinami v Uhorsku boli nemecké Pressburger Zeitung – vychádzali v rokoch 1764 – 1929. V expozícii sa predstavujú i ďaľšie z početných nemeckých novín a periodík vychádzajúcich na Slovensku, ako napríklad Grenzbote a Deutsche Stimmen vychádzajúce v Bratislave alebo známe Karpaten-Post vydávané v Kežmarku.
Rozvoj priemyslu na Slovensku sa dá dobre sledovať i na vývoji niektorých fabrík karpatskonemeckých podnikateľov. Nadregionálny význam dosiahla fabrika firmy Wein v Kežmarku, ktorá spracúvala kvalitný spišský ľan. Firma C. A. Scholtz v Matejovciach bola známa výrobkami z plechu, kovu a smaltu. Cziserovci boli povestnými výrobcami papiera. V Bratislave sú dodnes pojmom firmy Grüneberg (výroba kefárskeho tovaru), Kühmeyer (pozamentierske výrobky) a Manderla (spracovanie mäsa).
Veľká rôznorodosť priemyselnej výroby je doložená exponátmi v zúženom výbere. Produkcia kameninovej továrne v Kremnici, ktorá zásobovala uhorský, ba i zámorský trh, je prezentovaná luxusnými dekoratívnymi taniermi a úžitkovými predmetmi, čo je len malý výsek z obsiahlej kolekcie zbierkového fondu. Časť je venovaná sklárstvu, ktorým sa zaoberali mnohí Nemci. Za zmienku stojí aj zbierka smaltovaných nádob úžitkového charakteru továrne C. A. Scholtz a dvoma dedikačnými pohármi k 50. výročiu svadby majiteľov. Rozvinutú veľkovýrobu nožov, nožníc a príborov troch rodín zo Štósu a známe hámornícke kováčstvo s výrobou lopát, rýľov a poľnohospodárskych nástrojov z Medzeva dokumentujú viaceré predmety dlhodobo uchovávané ich potomkami.
Životný štýl stredných mestských vrstiev karpatských Nemcov sa nelíšil od ostatných obyvateľov danej spoločenskej vrstvy. Atmosféru začiatku 20. storočia navodzuje ženský odev na slávnostnejšie príležitosti s množstvom drobných doplnkov patriacich k súvekej móde (vejáre, rukavičky, gobelínové kabelky, slnečníky, klobúky). Vzácne sú súčasti spodnej bielizne, v súčasnosti už ťažko dostupné.
Špecifický charakter s mnohými diferenciami od okolia mal odev vidieckeho prostredia Hauerlandu, Spiša a údolia Bodvy. Cielene budovaný fond odevnej kultúry je tu prezentovaný v skratke – každý región zastupuje najcharakteristickejší prvok. Sú tu čepce z Nitrianskeho Pravna (tzv. zlatohlavy), parta zo Spiša a čepiec starej ženy z tejto oblasti z 2. polovice 19. storočia. Variabilnosť odevu dokumentuje pestrosť výzdoby lajblíkov, výšivkové vzorníky a paličkované čipky. Náznak vidieckeho života je i v hrnčiarskych nádobách a drevenom riade.
Expozíciu uzatvára časť venovaná pohľadu na 20. storočie až po súčasnosť. Ide o storočie, v ktorom karpatskí Nemci zažili viacero vzostupov, avšak i tragédií. Prezentovanie tohto obdobia si vyžaduje mimoriadne citlivý prístup, prvé ohlasy však nasvedčujú tomu, že sa to podarilo.
Nová expozícia je komorného charakteru, ako každá novootvorená ezpozícia je prístupná doplneniam. Pokračujúca akvizičná činnosť ju robí flexibilnou v priamom vzťahu k získaným exponátom. Je to jediná expozícia na Slovensku s touto profiláciou.

 



©